24. Limitní teploty,

termoregulace ve včelstvu během aktivního období a v zimě.

Zpracovala Pekarová

Život včely a včelieho spoločenstva, bol stredom pozornosti už oddávna. Človek pozoroval jej vzťah ku kvetom a k prírode. Okrem toho, že ho prirodzene zaujímal nielen vývoj kvetov, ich farbu, tvorbu plodov ale súčasne s tým sledoval aj ich najčastejších návštevníkov - včely.

Včelie spoločenstvo sa skladá z niekoľko tisíc jedincov a je riadené mnohými zákonmi, z ktorých nie sú človeku ešte zďaleka všetky známe. Isté je, že život včiel je viazaný na celé spoločenstvo, samotný jedinec hynie za veľmi krátku dobu, i keď má vhodné životné podmienky, dostatok potravy a tepla. Hlavným dôvodom úhynu jedinca je jeho osamotenosť, chýbanie spolupráce a pomoci ostatných členov kolektívu.

Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce včeliu matku, trubcov, robotnice, plod, včelie dielo a potrebné zásoby. Podľa niektorých názorov sem patrí aj včelí príbytok.

Spoločenský spôsob života včiel s vysokou organizovanosťou a deľbou práce spôsobuje, že jediné včelstvo ako celok je schopné trvalého života a je preto základnou biologickou jednotkou vo včelárstve. Ani jeden člen včelstva nie je schopný prežiť sám o sebe. Včelstvo bez matky alebo s matkou neoplodenou zanikne. Trubci i matka bez robotníc hynú. Včela robotnica sama nemôže prekonať napríklad nízke teploty. Už pri 6°C stráca pohyblivosť a hynie, zatiaľ čo včelstvo ako celok prežije ľahko i tie najväčšie mrazy.

Príbytok

Včelstvo včely medonosné nie je schopné prežiť bez ochrany pred nepohodou a počasím. V prírode včely vyhľadávajú tepelne izolované dutiny, chránené proti dažďu. V našich podmienkach nachádzajú včely vhodné útočiská v dutinách kmeňov stromov.

Včelársky rok a jeho rozdelenie

Včely, ktoré žijú v trvalých spoločenstvách a iba v nich je možná ich existencia, sú úzko závislé na klimatických a vegetačných prírodných podmienkach, a tým aj na prirodzených zdrojoch potravy. Každý rok má iné poveternostné podmienky, a preto sa vývoj včelstiev líši od vývoja v predošlých rokoch. Nástup jednotlivých fáz včelstva nie je časovo zhodný. Pretože aj počas roku prechádza rôznymi stálymi zmenami. Raz sa ich životný beh zrýchľuje a inokedy sa v celoročnom cykle zasa oneskoruje a s vegetačným kľudom v zime dokonca ustáva.

Včelársky rok možno rozdeliť aj podľa fázy ročného vývoja včelstva na 4 základné obdobia, pričom rozdelenie včelárskeho roku začína zazimovaním včelstiev a ich prípravou na ďalší rok. Obdobie zazimovania zahrnuje včelárske podletie a podzim, obdobie zimného kľudu odpovedá zime, obdobie jarného rastu predstavuje včelárske podjaří a jar a konečne produkčné obdobie zodpovedá včelárskemu včasnému a plnému letu.

Zima

Zima sa v prírode prejavuje ako obdobie vegetačného kľudu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že v prírode vymizol všetok život. Včely prekonávajú zimu v určitej životnej aktivite, zhluknuté do chumáča.

Do zimného chumáča sa včelstvo začína sťahovať už pri poklese teplote pod 12°C. S ďalším poklesom teploty sa zimný chumáč stáva tesnejší a jeho plocha, cez ktorú je pasívne vyžarovaná teplota, sa zmenšuje. Matka sa nachádza uprostred zimujúceho chumáča a včely ju pozorne zahrievajú, aby nebola podchladená, lebo je jediným základom budúcnosti včelstva. Tepelné straty sú veľmi ovplyvnené veľkosťou chumáča a tým aj počtom zimujúcich včiel. Pre úspešné prezimovanie je teda prvoradou veľkosť zimného chumáča s počtom min. aspoň 5000 včiel a kvalitou zimných dlhovekých včiel, ktorej základ sa tvorí už koncom júla.

Je dôležité poznamenať, že optimálny stav pre ideálne zimovanie každého včelstva nastáva ak je v prezimujúcom chumáči sedí 75-85% včiel na časti prázdnych souší a len zbytok v hornej časti prekrýva cukorné zásoby. Pri zoskupení do chumáča vytvárajú včely niekoľko vrstiev. Ak klesne vonkajšia teplota z +10°C na +5°C, vznikne chumáč s dvoma vrstvami. V jadre chumáča, kde je matka, sú telá včiel neusporiadané, kým na vonkajšej strane sa už prejavujú určité usporiadanie. Telá včiel smerujú hlavami nahor. Podobne sedia i robotnice mimo chumáč. Keď sa vonku ochladí a teplota klesne k nule, pridajú sa k chumáču aj posledné včely a obklopia ho tak, že sa uzatvorí vrstvou včelích tiel aj hore. Pri ďalších poklesoch vznikne tretia vrstva, v ktorej sa včely obracajú hlavami smerom do stredu chumáča , takže zadočky smerujú k jeho povrchu. Táto vrstva utesní stredné, v ktorom včely ostali orientované hlavami nahor, a vnútorné jadro s matkou, kde sú včely rôzne zoskupené. Aby tepelná ochrana bola dokonalá aj pri silných mrazoch, obrátia sa včely aj v strednej vrstve hlavami k jadru chumáča, takže zostanú len dve vrstvy. Vnútri chumáča v teplom strede, kde sa nachádza matka, kolísa teplota od 20°C do 30°C. Na povrchu obalu teplota neklesne pod 10°C. V takto usporiadanom chumáči, ak nie je narušený, vydržia včelstvá na zásobách bez preletu do jari. Behom zimy pritom využijú pri vonkajšom oteplení každej možnosti vyprášenia. Teplo opúšťajúce zovretý zimný chumáč stúpa podľa fyzikálnych zákonov vždy nahor. Než opustí chumáč je využívané na zahriatie obsadnutých zásob.

Vyrušovaním včelstiev sa rozvoľňuje chumáč, jeho vnútorná teplota sa tým znižuje, zvyšuje sa životná činnosť včiel a stúpa potreba zásob. Pri príliš veľkých spotrebách zásob sa výkalové vaky včiel plnia rýchlejšie.

Pre zimovanie včelstva je najvhodnejšia stála zima s tuhšími mrazmi, ktorá netrvá dlho.

Zimní včelí chumáč, ktorý zimuje správne a kľudne, spotrebováva veľmi pomaly zaviečkované glycidové zásoby a pěchovaný peľ v plastových bunkách. Vytvára tím metabolické teplo, ktoré dosahuje v chumáči 20-25 °C. Po slnovrate – vplyvom zvýšenia spotreby sa teplota zvyšuje až na 35 °C a matka, včela s jedinečnou schopností klásť samooplodnené vajíčka, sa intenzívne rozkladá. Núti ju k tomu tiež jej sprievod, tvorený 15–20 včelami, ktoré ju kŕmia, ošetrujú a očisťujú.

Jar

Keď v skorej jari dosiahnu teploty cez deň 18°C a iba behom noci panujú väčšie chladná, pôsobí nadmerné zabelenie úľa nepriaznivo. V noci sa chladno drží v obale. Cez deň zostáva teplota v obale v izolácii nízka a včelstvo predáva do neho svoje teplo. Z tohto dôvodu sa zvyšuje spotreba potravy.

Pri výchove prvého väčšieho množstva plodu stúpa teplota v úle. V noci sa potom na chladnejších častiach úľa môže tvoriť vlhkosť. Keď pôsobí izolácia dostatočne ako zásobník chladu vzniká tiež aj cez deň. V každom prípade sa musí zamedziť nadmernej úľovej vlhkosti, lebo môže pôsobiť nepriaznivo na izoláciu, ale tiež ponúka ideálne prostredie na rozmnožovanie rozličných zárodkov chorôb.

Počasie je veľmi premenlivé zo striedaním často veľkých teplotných rozdielov jednotlivých dní, niekedy sú to len hodiny, ktoré sa striedajú v krátkych časových úsekoch nevyspytateľného aprílového počasia. Včelí plod pre svoj vývoj potrebuje teplotu 35 °C, preto pri chladných nociach a dňoch musia včelstvá vydať množstvo energie na udržanie tejto teploty, ak je dostatok zásob vo včelstve potom premenlivé počasie by nemalo negatívne ovplyvniť plodovanie včelstiev. Dlhoročná skúsenosť hovorí, že tepla si včely veľmi neužijú, hoci nastupujúca jar ráznym krokom, rýchlo rozvíja kvitnúce rastliny a stromy.

Leto

Nastupujú najteplejšie mesiace roka, priemerné denné teploty vystupujú nad 30 °C a nočné neklesajú pod 10 °C. Už po letnom slnovrate včely tušia príchod jesenných dní a u väčšiny včelstiev ustupuje nielen rozmnožovací pud - rojenie, ale aj stavebný pud.

Červenec je prelomom medzi končiacim a začínajúcim včelárskym rokom. Tieto mesiace rozhodnú o tom aké včelstvá budú zimovať a ako budú pripravené na ďalšiu snúšku. Množstvo plodu ovplyvňuje v tomto období aj zmena klimatu - otepľovanie. Ak je teplota vnútri úľu vyššia ako 36 stupňov, vajíčka i plod sú mŕtve (rovnako ako na jar pri podchladení). Dôležité je preto nielen v zime uteplenie ale i v lete izolácia úľu.

Včelstvá sú ešte v plnej produkčnej sile a snažia sa, ak im to počasie dovolí, využiť naplno ponúkané zdroje znášok.

Srpen je letný mesiac, ktorý je charakterizovaný dlhým a teplými dňami nad 30 °C, aj keď noci bývajú v druhej polovici mesiaca chladnejšie, citeľnejšie sa ochladzuje najmä v horských a podhorských oblastiach, kde teploty klesnú aj pod 10 °C.

Kvetenstvo z polí, lúk a lesov postupne odkvitá, pastva sa následne zmenšuje a s ňou aj letová aktivita včiel. Aktivita včiel v září rázne klesá a svoju poslednú činnosť zameriavajú prípravou na pokojné prežitie zimného obdobia.

Včelařúv rok

Antonín Travěnec (1867-1951)

Červenec

Včelky nejlíp ohlásí, jaké bude počasí.

Když se v kraji bouťe strojí, včeličky se rádi rojí.

Z vonných lip a akátú, přibíva med do klátú.

Když se včelky z pole vrací, nedávej jim jinou práci.

Marnou mají včelky práci, když jim včelař dílo kácí.

Nerýpej se včelkám v díle, omrzela by jich píle.

Pozdním rojem „slabošky“, „postav trochu na nožky!“

Jak zazvoní v poli kosy, včelky medu nenanosí.

Říjen

Přišel říjen ...včelky sní jen, jaký měly v létě příjem.

Lepsí medu větší dávka, nežli slaměná vycpávka.

Staré včelky život strácí, slabé věkem, težkou prací.

V říjnu z pole čekej myšky, na česna si dávej mřížky.

Listopad

Listopad – ztichnul klát, nechej včelky v klidu spát.

Včelkám bez zásob hrozí hlad a hrob.

Schovej „snuší“ do zásoby, ať je myši nerozdrobí.

Včelkám škodí hlad, zabíjí je chlad.

Prosinec

Na svatého Mikuláše včelky v tvrdém snení,

hrnce medu už jsou naše, z jejich přičinení.

Kdo včeličky budí, když prosinec studí,

ten se jich na jaře nedobudí.

Myším, molúm nechej zvúli, do jara máš prázdne úly.

Včelky spí v kotouči, jak příroda poroučí.

Kdo jim ustlal teple, sladce, ten se s nimi jen na krátce

přes tu zimu rozloučí.